Epocha staviteľstva

Epochy Remesiel a staviteľstva v 3. ročníku

Prvouka a na ňu nadväzujúca prírodoveda a vlastiveda v 3. a 4.ročníku sú predmety, ktoré uvádzajú dieťa do prehĺbenejšieho a usporiadanejšieho vzťahu ku svetu, ktorý ho obklopuje.
Prvouka v 1. a 2. ročníku má za úlohu postupne prebudiť snívajúce dieťa tak, že sa učí byť vedomejšie zviazané so svojím okolím.
V treťom ročníku dieťa prežíva výraznejšie oddelenie od vonkajšieho sveta. V epochách staviteľstva a remesiel ho vedome postavíme do jeho najbližšieho okolia a nechávame ho prežívať práce, ktoré sú potrebné pri stavbe obydlia a obstaraní stravy. Spolu s týmito epochami vstupuje ľudská práca do okruhu jeho vedomia.
Od zrna k chlebu – tak nazývame epochu roľníckych – poľnohospodárskych – prác. Rozprávacia látka 3. ročníka – biblické príbehy o stvorení človeka – jej ide v ústrety a mala by jej predchádzať až potiaľ, kedy človek musí svojimi vlastnými silami na zemi konať a pracovať. Práce obsiahnuté v tejto epoche sa tiahnu celým rokom. Deti sa zoznámia so štyrmi základnými druhmi obilia, spoznávajú druhy pôdy. Necháme ich, aby čo najviac poľnohospodárskych prác vykonávali samy. Aby spolu so svojimi spolužiakmi ťahali pluh pri orbe poľa, aby vláčili, siali, valcovali, a neskôr pleli. Hovoríme aj o hnojení, ako a odkiaľ sa získava prírodné hnojivo. Deti spoločne obilie zožnú, urobia si malú dožinkovú slávnosť, neskôr obilie vymlátia cepmi, oddelia zrno od pliev, zrno pomelú – ak je to možné na starom kamennom „mlynčeku“, zamiesia cesto a upečú chlieb. Pri tom prežijú, ako ide človek ruku v ruke s prírodou.
Ak dieťa môže aspoň raz vlastnoručne prevádzať všetku tú prácu, ktorú nám dnes odňali stroje, posilňuje ho to na celý život. Naviac získa reálny pocit z toho, ako spolupôsobia obloha a zem, aby nám poskytli potravu, ako spolupracujú 4 živly – oheň (teplo), voda, vzduch a zem pri celom procese premeny zrna na chlieb, ako musel človek spolupracovať s prírodou, ako bez jej poznania nemohol pracovať – pranostiky.
Pracujeme na poli alebo v školskej záhrade, navštívime aj mlyn, farmu, pastierov, sad…Oboznámia sa pri tom so starými mierami.
Hovoríme aj o mlieku a jeho spracovaní, o ovocinárstve – o pôvodných ľudských povolaniach – pastierstve, love, rybárstve, o drevorubačoch, uhliaroch, drotároch, kováčoch, vinohradníkoch….Deti spoznávajú, ako, prečo a načo sa pestoval ľan, konope, ako sa vlna z oviec využívala.
Je dobré, ak deti spoznajú ľudí, ktorí tieto pôvodné remeslá vykonávajú aj dnes – je to pre ne ozajstná „škola života“. Rozprávame sa s nimi aj o súčasných povolaniach a strojoch, ktoré prácu uľahčujú.
Pri epoche stavby domu začneme s obydliami prírodných národov. S jaskyňami, chalúpkami z blata (z prútia, lístia…), s iglú, stanmi… Až potom hovoríme o dnešných obytných domoch. Hovoríme o architektoch, tesároch, murároch, sklenároch, pokrývačoch, inštalatéroch…
Deti samy – vlastnoručne – vybudujú aspoň malú stenu z tehál, s maltou, vodováhou a olovnicou alebo vybudujú malý drevený alebo hlinený domček na náradie. Tak v nich vznikne prvý dojem zo spolupráce veľkého množstva ľudí (remeselníkov).
To, čo v týchto dvoch epochách založíme, neskôr uchopíme v zemepise, fyzike, chémii alebo aj v hodinách obchodnej korešpondencie. Predovšetkým však deti prvýkrát prežijú, že pri práci je každý odkázaný na pomoc a spoluprácu ostatných ľudí, čo je základná skúsenosť, ktorá pripravuje porozumenie pre riešenie sociálnych otázok.

Komentáre sú uzavreté.