Waldorfská škola Košice

máj 2023

Piataci majú za sebou 2 výlety k Hornádu. Ako prvé pozorovali stredný tok pri Kysaku, kde Hornád mení smer veľkým meadrom. Zisťovali, akým smerom tečie, pozorovali okolitú krajinu aj samotný tok. Druhý výlet bol k sútoku Hornádu a Torysy, kde opäť sledovali tok, z čoho je zložený breh, kedy a ako mení svoj tok až do momentu, kedy sa doň vleje Torysa. Pozorovali, ako sa správa v tomto momente každá z riek a vyšli im podobné pozorovania ako pri sútoku Svinky do Hornádu. Zároveň si skúšali zakresliť mapu.

V dňoch 26. – 28. mája 2023 sa uskutoční v poradí druhá celoslovenská Olympiáda waldorfských piatakov. Už druhýkrát ju usporiada košická WŠ v priestoroch ŠVP v Kysaku.

Košičania pre olympionikov zabezpečujú medaily, ktoré vyrába otecko siedmačky, piatačky a prváka, šiesti z rodičov sa pripravujú na úlohu archontov pre jednotlivé grécke polis, postarajú sa o občerstvenie počas olympiády, pomáhajú s úpravou priestorov areálu tábora, mamička z Ukrajiny šije chitóny pre archontov a pomocníkov, rodičia sú pripravení pomôcť s odvozom detí či batožín (podľa potreby).

Prví piataci – tr.uč. Renáta Blaschke – sa zúčastnili Olympiády v rakúskom Schoenau, lebo tam mala dlhoročnú tradíciu chodenia bratislavská WŠ. Druhí piataci – tr.uč. Ľudmila Jakabová – navštívili našich českých priateľov a Olympiády sa zúčastnili tam. Tretí piataci – tr.uč. Miroslava Lešinská – organizovali Olympiádu sami pre bratislavských piatakov z WŠ na Vihorlatskej ulici a pre waldorfskú domŠkolu z Bratislavy.

Tento rok okrem bratislavských, privítame aj piatakov z Nových Zámkov, z Borinky a z Ukrajiny. Do prípravy a celej organizácie sú zapojení: tr.uč. piatakov Marcela Kováčová, učitelia telesnej výchovy Miroslava Lešinská, Jozef Bitzner Malý a rodičia piateho ročníka.

Piataci veľkú časť roka žijú témou starovekého Grécka: zoznamujú sa s jeho históriou, spievajú grécke piesne, recitujú časti z Odysey v gréčtine aj v slovenčine v hexametri, maľujú obrázky s gréckou tematikou, kreslia grécku ornamentalistiku, vyrábajú vázy s gréckym zdobením, šijú si grécky odev – chitón, na karneval si pripravujú aj masky gréckych hrdinov, prednášajú úryvky z gréckych divadelných hier, no a hlavne na telesnej výchove trénujú na grécke tradičné disiplíny – hod diskom, hod oštepom, skok do výšky, zápasenie, štafetový beh a maratón.
Aby ste mali predstavu o akú veľkú a nezabudnuteľnú akciu ide, pozrite si fotky z predchádzajúcich rokov. Nech sa páči:

Piataci ročník 2012 – 2021

https://kosice.iwaldorf.sk/wp/wp-content/uploads/2017/11/Schonau.zip

Piataci ročník 2016 – 2025
Pripravný deň

https://photos.app.goo.gl/

Otvárací ceremonial

https://photos.app.goo.gl/

Beh

https://photos.app.goo.gl/

Zápasenie

https://photos.app.goo.gl/

Skok

https://photos.app.goo.gl/

Štafeta

https://photos.app.goo.gl/

Oštep a disk

https://photos.app.goo.gl/

Naháňačky

https://photos.app.goo.gl/

Záverečný ceremonial

https://photos.app.goo.gl/

Rétorika a iné

https://photos.app.goo.gl/

v predveľkonočnom čase sa podarilo usporiadať triednu tretiacku besiedku. Tretiaci si pre rodičov pripravili krásne eurytmické vystúpenie, v ktorom zobrazili chod roka, zaspievali viachlasné piesne, zahrali ich na flautách za sprievodu husličiek. Vytvorili si malý triedny orchester a muzicírujú nielen na hodinách hudobnej výchovy.

Po skončení besiedky, ale aj počas nej – pre rodičov ostatných tried – si mohli rodičia posedieť v kaviarničke, ktorú pre nich pripravili siedmaci. Napiekli sladké aj slané koláčiky, ponúkali k nim kávu, čaj a milý úsmev. Rodičia posedeli, porozprávali sa, mohli si v predveľkonočnom zhone spočinúť, oddýchnuť a stráviť príjemné chvíle s príjemnými ľuďmi, s príjemnou siedmackou obsluhou. Niektorí siedmaci spríjemnili tieto chvíle hrou na hudobných nástrojoch.

tento krásny tradičný slovenský ľudový zvyk je súčasťou tretiackeho vyučovania – súčasťou epochy starých remesiel a starých zvykov. Tak ako pred desaťročiami to robili naši predkovia, tak to robia naši tretiaci. Nacvičia si pásmo jarných rečňovaniek, piesní, tancov, ktorými sa ukončuje zimné obdobie a víta sa jar. Urobia si Morenu – symbol zimy – ktorú oblečú do pekného kroja. Morenu nesú v čele sprievodu a spievajú: „Morena, Morena, kde si prebývala?…… Prejdú k miestu, kde Morenu zapália , aby zima odišla a hodia ju do vody, aby zima odplávala preč.