Waldorfská škola Košice

Počas letných prázdnin v júli 2024 bola naša škola hostiteľom medzinárodnej konferencie učiteľov waldorfských škôl IAO. Počas tohto stretnutia mali učitelia zo strednej a východnej Európy možnosť pod vedením skúsených lektorov z Nemecka, Maďarska ale aj Česka a Poľska pracovať v skupinách zameraných na rôzne témy:

• Pozorovanie dieťaťa ako pedagogický nástroj,
• Vedenie školy a samospráva,
• Pedagogika mladistvých v pubertálnom veku,
• Mediálna výchova,
• Výuka cudzích jazykov a podobne.

Okrem toho mohli učitelia svoje sily načerpať pri umeleckých činnostiach ako je modelovanie, eurytmia, bothmerova gymnastika, tvorivá reč a spoločný spev. A práve lektor spevu pán René Walter, učiteľ na waldorfskej škole v nemeckom Greifswalde sa pozastavil nad tým, že naša škola má k dispozícii iba jeden klavír. Keďže spevácka skupina ho svojimi výkonmi veľmi nadchla, rozhodol sa, že vo svojej škole zorganizuje zbierku a ďalší klavír nám zakúpia.

No a ako si zaumienil, tak aj spravil. Netrvalo dlho a do našej školy prišiel „balík veľký ako svet.“ Kto ho poslal? René Walter:) A čo v ňom bolo? Krásne novučičké piáno YAMAHA mahagónovej farby. Bolo treba pár silných svalnatých chlapov, aby sa klavír mohol udomácniť v piatackej triede. Renému Walterovi a celej jeho škole touto cestou veľmi pekne ďakujeme za taký vzácny dar.

S piatakmi ho využívame na hodinách hudobnej výchovy a ide nám to celkom dobre aj vďaka ďalším novým nástrojom, ktoré sme zakúpili pre potreby nášho orchestra. Veď posúďte sami:

Video piatacky orchester:

Stanislava Lichvárová

triedna učiteľka piatackej triedy 

Na waldorfskej škole deti veľa pracujú rukami, prakticky sa zoznamujú s tradičnými remeslami, vlastnou skúsenosťou spoznávajú koľko ľudskej práce, námahy a času je za vecami dennej potreby. Tentokrát sa prváci a tretiaci vybrali na hospodársky dvor do Košických Olšian, aby videli ako sa tradičným spôsobom strihá ovečka. Tí odvážnejší chytili do ruky nožnice na ovčie rúno a sami skúsili stisnúť. Celým procesom nás sprevádzal domáci pán Martin. Okrem oviec nám spoločnosť robil kôň, sliepky a psík. Domáci si pre nás pripravili aj malú ukážku výcviku psa. Deti obdarovali zvieratká sušeným chlebom a mrkvou. A prispeli aj troškou práce – priniesli si hrable a pohrabali dvor. Do školy sme si priniesli vrece ostrihanej ovčej vlny. Ďalej nás čaká proces čistenie a prania vlny, potom jej česanie. Takto pripravenú vlnu budeme používať na výrobu vianočných ozdôb a na plnenie textilných výrobkov.

Triedna učiteľka prvákov Miroslava Lešinská

Cieľom waldorfskej pedagogiky je pomôcť detskej individualite, ktorá prichádza na tento svet, dobre sa udomácniť v priestore a v čase. K tomu sú veľmi nápomocné predmety ako zemepis, dejepis, či prírodopis. Pritom sa nesnažíme odučiť čo najviac obsahov a podať deťom čo najviac informáciíí. Ide nám skôr o to, aby deti získali k tomu, čo sa učia, vzťah. Aby to hlbšie, citovo oslovilo ich dušu. „Nenalievame vedrá, ale zapaľujeme ohne.“

Štvrtácka vlastiveda je prvým zoznámením sa detí so zemepisom a zároveň dejepisom, ktoré sa týkajú ich najbližšieho okolia – miesta kde žijú a kde chodia do školy.

Snažíme sa pritom otvoriť deťom oči pre vedomý vzťah k priestorovému svetu, prebudiť záujem o okolie, vyvíjať správny priestorový cit. Učíme ich určovať svetové strany, orientovať sa v priestore, kresliť prvé plány a mapy. A zároveň vyvíjame prvé povedomie o minulosti, súčasnosti a budúcnosti, vyvíjame cit pre históriu. Čo tu na našom území bolo v pradávnych dobách, čo potom a čo tu je dnes. Ako naše mesto vzniklo, jeho prvopočiatky, bájne dejiny, povesti, prírodné zaujímavosti.

V piatej triede sme na zemepise rozšírili okruh svojho životného priestoru na celú našu vlasť. Dialo sa tak skrze rieky, ktoré tak ako žily a cievy v ľudskom tele, pretkávajú krajinu a prinášajú jej blahodárnu vlahu.

V minulom školskom roku sa štvrtáci zaoberali severskou mytológiou. Príbehy o severských bohoch, ktorým v Asgarde vládol múdry Odin a o ich neustálych sporoch, hádkach a bojoch s obrami zo skalnatých hôr počúvali deti vždy so zatajeným dychom a veľkým očakávaním. 

Celý príbeh nemal veľmi šťastný koniec – všetci bohovia nakoniec vo veľkom boji s obrami zahynuli a božský svet Asgard zanikol. Ale kým k tomu došlo, odohralo sa medzi bohmi a obrami veľa veselých a vtipných príhod, pôvodcom ktorých bol často úlisný a neúprimný Loki. 

Jednu z takých epizód sme sa pokúsili so štvrtákmi priblížiť našim rodičom v malom divadielku:

Jedného dňa sa mocný boh hromu Thór prebudil a nevedel nájsť svoje zázračné kladivo Mjolni, ktoré nikdy neminulo svoj cieľ. Ukradol mu ho obor Trym a na výmenu žiadal sobáš s bohyňou krásy Freyou. Tá s tým pravdaže nesúhlasila a odmietala sa vydať za obra. A tak museli bohovia vymyslieť nejakú lesť. Ako to celé nakoniec dopadlo si môžete pozrieť na zázname nášho divadelného predstavenia.

Tak želáme príjemnú zábavu .  

Vo štvrtej triede nám do rozvrhu pribudol nový predmet – Prírodoveda. 

Doteraz deti počúvali o zvieratách, rastlinách a kameňoch len v rozprávkach, príbehoch a bájkach. V štvrtom ročníku začíname pohľadom na človeka: Ako vyzerá človek? Z akých základných častí sa skladá jeho telo? Čím sa hlava odlišuje od trupu a od končatín? A hneď potom nasleduje to, čo je deťom najbližšie, s čím sa najviac môžu pocitovo spojiť. A to sú zvieratá. (V piatej triede potom nasledujú rastliny, v šiestej minerály, aby sme sa oblúkom v 7., 8. a 9. ročníku opäť vrátili k človeku…) Dieťa sa teda postupne zoznamuje s tromi prírodnými ríšami – živočíšnou, rastlinnou a minerálnou ešte skôr, než začne podrobnejšie skúmať samotného človeka – kosti, svaly, vnútorné orgány, sústav. Vytvárame teda most od bytosti človeka opäť k bytosti človeka.

Na hodinách prírodovedy som deťom vždy porozprávala o nejako zvierati. Kde žije, ako vyzerá, čím sa živí, ako si stavia skrýšu, čo robí v zime. Deti často dopredu ani netušili, o aké zvieratko sa jedná. Potom si na vlastnej koži vyskúšali, ako sa tie zvieratá pohybujú, správajú. Premenili sa na hada, ktorý sa plazí po zemi, alebo vtáka poletujúceho v povetrí. Vždy to bol iný pocit. Revúci podráždený lev, alebo pokojná prežúvajúca krava. Kreslili sme veľa obrázkov a snažili sa vystihnúť tvar tela zvierat. Vymýšľali sme básne o zvieratách. A niektoré zvieratá sme sa pokúsili aj vymodelovať z hliny.

Každé dieťa dostalo samostatný projekt s názvom „Moja prvá kniha o zvierati“. Úlohou bolo niekoľko mesiacov pozorovať svojho domáceho miláčika, všetky poznatky zapísať a nakresliť a napokon projekt odprezentovať pred svojimi spolužiakmi. Vznikli z toho veľmi kráne dielka plné rôznych zaujímavostí a príhod. 

Zvieratami sme sa nezaoberali len na epoche prírodovedy. Počas školského roka nás navštevoval ujo Gabi – ako familiárne deti nazvali pána Gabriela Glovackého, dlhoročného skúseného pedagóga, scenáristu, textára a básnika. Ten s nami zrealizoval zopár praktických a užitočných projektov:

V triede sme si na jeho podnet a s jeho pomocou založili malé akvárium, kde mohli deti pozorovať živorodé rybky. Rozprával nám o spevavých vtákoch, ktoré žijú v okolí našej školy, inštalovali sme drevené kŕmidlá na stromy, aby sme mohli vtáčky pri zobkaní dobre pozorovať. Porozprával nám a ukázal bobrie hrádze na košickom Jazere, kde sme inštalovali malú výstavku s obrázkami a popisom života bobrov. Dozvedeli sme sa veľkej užitočnosti dážďoviek pre úrodnú pôdu a v našej triede sme ubytovali stovky kalifornských dážďoviek v takzanom „vermikomposteri“. 

Počas roka sme niekoľkokrát navštívili košickú ZOO. Mohli sme tak pozorovať aj zvieratá, ktoré vo voľnej prírode nie je až také jednoduché uvidieť.

Vnímam, že sa nám podarilo v deťoch vzbudiť záujem a lásku ku všetkým živým tvorom. Verím, že sme im pomohli uvedomiť si dôležitosť ich spolužitia s človekom na našej Zemi.

Stanislava Lichvárová, triedna učiteľka piatakov