Prvouka a na ňu nadväzujúca prírodoveda a vlastiveda v 3. a 4.ročníku sú predmety, ktoré uvádzajú dieťa do prehĺbenejšieho a usporiadanejšieho vzťahu ku svetu, ktorý ho obklopuje.
Prvouka v 1. a 2. ročníku má za úlohu postupne prebudiť snívajúce dieťa tak, že sa učí byť vedomejšie zviazané so svojím okolím.
V treťom ročníku dieťa prežíva výraznejšie oddelenie od vonkajšieho sveta. V epoche Od zrna ku chlebu a v epoche Staviteľstva a remesiel, ho vedome postavíme do jeho najbližšieho okolia a nechávame ho prežívať práce, ktoré sú potrebné pri stavbe obydlia a obstaraní stravy. Spolu s týmito epochami vstupuje ľudská práca do okruhu jeho vedomia.
Pri epoche stavby domu začneme s obydliami prírodných národov. S jaskyňami, chalúpkami z blata (z prútia, lístia…), s iglú, stanmi… Až potom hovoríme o dnešných obytných domoch. Hovoríme o architektoch, tesároch, murároch, sklenároch, pokrývačoch, inštalatéroch…
Deti samy – vlastnoručne – vybudujú aspoň malú stenu z tehál, s maltou, vodováhou a olovnicou alebo vybudujú malý drevený alebo hlinený domček na náradie. Tak v nich vznikne prvý dojem zo spolupráce veľkého množstva ľudí (remeselníkov). Rozprávame s nimi o starých mierach.
Hovoríme aj o rôznych pôvodných ľudských povolaniach – drotároch, kováčoch, tkáčoch, garbiaroch….Deti spoznávajú, ako, prečo a načo sa pestoval ľan, konope, ako sa vlna z oviec využívala.
Je dobré, ak deti spoznajú ľudí, ktorí tieto pôvodné remeslá vykonávajú aj dnes – je to pre ne ozajstná „škola života“.
Vyrábajú pletené košíky, drôtikujú rôzne výrobky, tkajú…čím viac remesiel sa im podarí spoznať skrze vlastné ruky, tým lepšie. Rozprávame sa s nimi aj o súčasných povolaniach a strojoch, ktoré prácu uľahčujú.
To, čo v týchto dvoch epochách založíme, neskôr uchopíme v zemepise, fyzike, chémii alebo aj v hodinách obchodnej korešpondencie. Predovšetkým však deti prvýkrát prežijú, že pri práci je každý odkázaný na pomoc a spoluprácu ostatných ľudí, čo je základná skúsenosť, ktorá pripravuje porozumenie pre riešenie sociálnych otázok.