11. novembra sa už tradične rozsvietili v rukách našich detí martinské lampášiky, ktoré si počas predošlých dní vyrábali. Tento rok si svetielka priniesli aj mnohí rodičia. V prítmí večera, za spevu martinských piesní, vykročili spoločne do blízkeho okolia. Nohy kráčali, ústa spievali, ruky boli zamestnané nesením lampášika, no oči skúmavo sledovali okolie, či nezahliadnu jazdca na koni v červenom plášti – Martina. To, že prešiel naším krajom deti zistili, až keď našli a pozbierali zlaté podkovičky, ktoré na dvore našej školy zanechal jeho kôň. Pod zlatým kovom sa objavila sladká čokoláda a to bola pre každé dieťa príležitosť podeliť sa s ňou, tak ako sa rímsky vojak Martin podelil o svoj plášť so žobrákom.
 |
 |
 |
 |