11. novembra sa už tradične rozsvietili v rukách našich detí martinské lampášiky, ktoré si počas predošlých dní vyrábali. Tento rok si svetielka priniesli aj mnohí rodičia. V prítmí večera, za spevu martinských piesní, vykročili spoločne do blízkeho okolia. Nohy kráčali, ústa spievali, ruky boli zamestnané nesením lampášika, no oči skúmavo sledovali okolie, či nezahliadnu jazdca na koni v červenom plášti – Martina. To, že prešiel naším krajom deti zistili, až keď našli a pozbierali zlaté podkovičky, ktoré na dvore našej školy zanechal jeho kôň. Pod zlatým kovom sa objavila sladká čokoláda a to bola pre každé dieťa príležitosť podeliť sa s ňou, tak ako sa rímsky vojak Martin podelil o svoj plášť so žobrákom.
Publikované vAktuality|Komentáre vypnuté na Martinská slávnosť
Vychovať celistvého človeka, vychovať človeka pre život, vychovávať nielen intelekt, ale aj cítenie a vôľu dieťaťa. To sú princípy, ktoré sa snaží vo svojom prístupe napĺňať waldorfská škola. Je to možno netradičné, že práve v dnešnej dobe, keď je všetko snaženie v školách zamerané na intelektuálny výkon, aby si deti „natlačili do hlavy“ čo naviac poznatkov a informácií, my na waldorfskej škole kladieme veľký dôraz aj na umelecké a „remeselné“ predmety (ručné práce). A možno práve preto, že v dnešnej dobe je snaženie celej spoločnosti zamerané na intelekt a manuálna práca sa v podstate považuje za podradnú. Dnešná doba veľmi nefandí rozvoju vôle. My sami z vlastnej vôle už nemusíme robiť takmer nič. Schody nás vyvezú samé hore aj dolu, dvere sa nám otvárajú samé – nemusíme stisnúť kľučku, voda sa nám pustí sama – nemusíme otáčať kohútikom, svetlo sa zasvieti samé – nemusíme ani stlačiť vypínač, brána sa zavrie za nami sama – nemusíme ani vychádzať z auta, riad nám umyje umývačka, prádlo vyperie práčka…… Jednoducho, nemusíme „robiť“ takmer nič. Ale vo waldorfskej škole sa netvárime, že človek je len premýšľajúca hlava. K človeku patrí aj cítiaca hruď a činnorodé končatiny. A tie treba pre výchovu vôle zmysluplne zamestnať. Waldorfský učebný plán už od prvého ročníka v sebe zahŕňa veľa jemnomotorických činností, od modelovania, štrikovania cez háčkovanie, šitie, prácu s drevom a podobne, ako aj množstvo umeleckých činností a eurytmiu. Dotácia umeleckých a remeselných predmetov je oproti bežnému kurikulu štátnej školy asi trojnásobná. Z hľadiska neurovedy všetky tieto činnosti vedú k lepšie rozvinutému mozgovému kortexu a neurónovej siete. Už v prvom ročníku deťom približujeme príbeh, ako sa od ovečky, ktorá nám daruje vlnu, dostaneme až ku krásnemu vlnenému svetru, ktorý nám uplietla kedysi babka. A nezostávame len pri rozprávaní. Deti zažijú a sami si aj vyskúšajú strihanie vlny, jej čistenie a pranie, čestanie a pradenie. A nakoniec sa sami pokúsia popasovať s ihlicami, ako to dakedy robili naše prastaré mamy. Jedno očko za druhým: otvoria bráničku, oblečú si opasok, vylezú von a zavrú za sebou bráničku. Jedno očko za druhým, ak na nejaké zabudnem, alebo ho nešikovne stratím, v priadzi vznikne diera. Musím sa vrátiť a dieru opraviť, inak sa mi to celé vypára a spadne ako domček z karát…. nepodobá sa to tak trochu aj na myslenie…..myšlienky predsa tiež musia nadväzovať jedna na druhú…. Skrátka, vo WŠ sa snažíme ruky detí zmysluplne zamestnať – v prvej triede sa naučia narábať s ihlicami, naučia sa pliesť hladko a vyrobia si obal na flautu alebo malú pletenú hračku, tretiaci sa učia už aj obrátené očká a uberať, takže si môžu vyrobiť čiapku na zimu. A piataci, tí sa už pasujú s piatimi ihlicami a dokážu nimi vyčarovať ponožky, či rukavice… Neurologické výskumy za posledné dve 10-ročia preukázateľne potvrdzujúsúvislosť medzi rozvojom a bohatosťou neurónovej siete v mozgu a jemno-motorickou činnosťou v detstve i v čase dospievania. Taktiež potvrdzujú škodlivéúčinky na vývoj mozgu pri používaní mobilov, počítačov, neúmerného času stráveného za obrazovkou. Výskumy amerických vedcov dokazujú, že staré mamy, ktoré sa venujú štrikovaniu, háčkovaniu, vyšívaniu a podobným ručným prácam podliehajú stareckým ochoreniam ako sú Parkinsonova a Alzheimerova choroba omnoho menej, než babičky, ktoré svoj voľný čas venujú skôr sledovaniu televízie alebo sociálnych sietí…
Stanislava Lichvárová
Publikované vAktuality|Komentáre vypnuté na PRÁCA S VLNOU A ŠTRIKOVANIE NA WALDORFSKEJ ŠKOLE
Tak prváci učinili, s dračím chlebíkom, ktorý na Michala upiekli, sa so všetkými podelili.
Drakovi sa do očí nedívaj!
Neustávaj v práci, ešte si aj zaspievaj.
Zrno zaseješ, zožneš, vymlátiš i pomelieš,
z múky cesto uhnetieš a chlieb v peci upečieš.
Ten kto z neho ochutná, nad ním stratí moc
dračia tlama obludná.
A kým prváci piekli chlebík, tretiaci sa pripravovali na práce na svojom políčku. V sobotu prišli na brigádu ockovia so svojimi synmi (tretiakmi), aby urobili ťažkú chlapskú robotu – pripravili neobrábanú časť školského areálu ako políčko na orbu, siatie obilia.
Od zrna k chlebu – tak nazývame epochu roľníckych – poľnohospodárskych – prác. Rozprávacia látka 3. ročníka – biblické príbehy o stvorení človeka – jej ide v ústrety a mala by jej predchádzať až potiaľ, kedy človek musí svojimi vlastnými silami na zemi konať a pracovať. Práce obsiahnuté v tejto epoche sa tiahnu celým rokom. Deti sa zoznámia so štyrmi základnými druhmi obilia, spoznávajú druhy pôdy. Necháme ich, aby čo najviac poľnohospodárskych prác vykonávali samy. Aby spolu so svojimi spolužiakmi ťahali pluh pri orbe poľa, aby vláčili, siali, valcovali, a neskôr pleli.
Hovoríme aj o hnojení, ako a odkiaľ sa získava prírodné hnojivo. Deti spoločne obilie zožnú, urobia si malú dožinkovú slávnosť, neskôr obilie vymlátia cepmi, oddelia zrno od pliev, zrno pomelú – ak je to možné na starom kamennom „mlynčeku“, zamiesia cesto a upečú chlieb. Pri tom prežijú, ako ide človek ruku v ruke s prírodou.
Ak dieťa môže aspoň raz vlastnoručne prevádzať všetku tú prácu, ktorú nám dnes odňali stroje, posilňuje ho to na celý život. Naviac získa reálny pocit z toho, ako spolupôsobia obloha a zem, aby nám poskytli potravu, ako spolupracujú 4 živly – oheň (teplo), voda, vzduch a zem pri celom procese premeny zrna na chlieb, ako musel človek spolupracovať s prírodou, ako bez jej poznania nemohol pracovať – pranostiky.
Piataci pre všetkých pripravili Michaelské obrázky na okná.
Publikované vAktuality|Komentáre vypnuté na Michaelská slávnosť – sviatok odvahy, práce a zberu
Škola prešla cez prázdniny veľkou rekonštrukciou. Vďaka finančnému sponzorskému daru od bývalého rodiča z waldorfskej školy v Bratislave, ktorý nám takto vyjadril vďaku za to, že jeho dve dcéry navštevovali waldorfskú školu, sme vymenili podlahy v troch triedach. Finančnú pomoc nám poskytol spolu s terajším rodičom z 1. ročníka. Veľká vďaka za takúto nádhernú pomoc.
Naši súčasní rodičia nám tradične pomohli s konečnými úpravami priestorov – dali nám nové stierky na najviac namáhané miesta stien okolo dverí, opravili veľké pukliny na stenách, repasovali nám staré skrine, ktoré sme dostali k využívaniu od OA a vyrobili z nich nádherné skrine ako šatne pre piatakov, ocko Dano dovyrábal potrebný nábytok do tried a na chodby, zariadili sme novú triedu pre piatakov. Vymaľovali sme priestory nanovo, mamičky upratali všetko, čo bolo potrebné a 5. septembra sme mohli začať. Vstúpili sme do piateho roku existencie košickej waldorfskej školy s tromi ročníkmi – prvákmi, tretiakmi a piatakmi, kolégium pracuje v zložení: 3 triedne učiteľky, 2 učiteľky cudzích jazykov, 1 vychovávateľka v ŠKD a 1 asistentka v ŠKD. Jedna z kolegýň nám zabezpečuje aj administratívne práce a je zároveň vo funkcii riaditeľky školy. Waldorfská pedagogika sa v Košiciach dostáva do povedomia rodičov stále viac, o čom svedčí stúpajúci záujem o našu školu. V 1. ročníku už máme 23 detí, v 3. ročníku 17 a v 5. ročníku 15 – a to sme pred piatimi rokmi začínali s 10 deťmi. Prváci začali s grafomotorickými cvičeniami, tretiaci s matematikou a piataci zo zemepisom.
Publikované vAktuality|Komentáre vypnuté na Škola prešla rekonštrukciou
V sobotu 23.4.2016 u nás na dvore prebehla jarná brigáda. Prišli malí aj veľkí, starí aj mladí, všetci, čo mali chuť a čas pomôcť nám so skrášlením škôlkarskeho dvora. Presádzali sme kvietky, upravovali terén, opravovali chodníček, osadili nové pníky, zametali, kosili, pleli, sadili, roboty ako na kostoleJ Veríme, že Vám s nami bolo aspoň tak dobre ako nám s Vami, milí naši rodičia. Ďakujeme!
Publikované vAktuality|Komentáre vypnuté na Jarná brigáda
