Waldorfská škola Košice

Rodičia, deti a učitelia –  to je trojuholník, ktorý tvorí spoločenstvo waldorfskej školy. Tí, ktorí tvoria spoločenstvo prvého ročníka sa zišli 8. mája, aby oživili, zveľadili a upratali školský dvor. Brigádu sme otvorili spoločným kruhom piesní a tancov, ktoré prváci naučili svojich rodičov. Do tanca nám prišli zahrať súrodenci piataci so svojou triednou učiteľkou Stankou. Potom sa už každý rozbehol k svojej práci. Lavičkám sa dostalo vyčistenie a nastriekanie kovových častí i nového dreva. Murovaným kvetináčom pri vstupe do budovy sme vymenili a ponatierali drevené obloženie a poriadne vyčistili rohože pred dverami. V záhrade boli ostrihané kríky, vypleté okrasné záhony pod oknami telocvične, vyčistená a obnovená bylinková špirála, odstránené prekážajúce pne. Trávniky pekne pohrabané, to čo z jesene ostalo na zemi sme použili ako mäkkú podstieľku pod hrazdy. Pri schodoch bolo osadené miesto na odblatenie topánok. Do stredu dvora pribudla veľká maľovaná špirála na naháňačky a hry pre deti. Brigáda trvala do neskorého popoludnia a výdatné občerstvenie pripravené rodičmi rozhodne prispelo k zdarnému priebehu i dobrej nálade. Účasť rodín bola hojná a tak práca nám išla od ruky. Pracovným nasadení dospelých boli deti natoľko vtiahnuté do činností, že vydržali pomáhať celé hodiny. 

V rámci epochy dejepisu sa piataci na waldorfských školách zoznamujú s prvopočiatkami zrodu európskej kultúry. Jej kolískou bolo staroveké Grécko a k nemu neodmysliteľne patria Olympijské hry. Pravidelne raz za štyri roky sa synovia vznešených Helénov z rôznych gréckych štátov stretávali v Olympii, aby na počesť najvyššieho boha Dia preukázali svoje schopnosti v olympijských súťažiach. Olympijské hry boli oslavou krásy a sily, vytrvalosti a statočnosti, porozumenia a priateľstva. Počas olympijských hier zavládol medzi všetkými rozhádanými gréckymi polis posvätný mier.

Po vzore starých Grékov, sme aj my pre našich piatakov usporiadali starogrécku Olympiádu. 61 detí zo 4 waldorfských škôl a iniciatív na Slovensku sa 22.-24. mája 2025 zišlo v Kysaku, aby si zmerali svoje sily v olympijských disciplínach – maratóne, hode diskom, hode oštepom, skoku do výšky, zápasení, štafete a rétorike.

Celé podujatie sa nieslo v duchu motta: “Nik, kto vynaloží všetky svoje sily na ceste k vznešenému cieľu, nemôže prehrať. Môže sa zdržať, môže spadnúť, ale prehrať nemôže.” Tak aj tieto olympijské hry priniesli víťazstvo každému, kto sa usiloval. Pretože išlo najmä o to, prekonať sám seba! A to sa podarilo každému zo zúčastnených piatakov.

Deti z rôznych škôl boli rozdelené do šiestich gréckych miest – Atény, Delfy, Trója, Sparta, Mykény, Knossos. Mali vlastnú vlajku, svojho archonta, poznali históriu, významné osobnosti a udalosti a vymysleli si vlastnú ódu na svoje mesto. Aj keď si tieto mestá merali svoje sily medzi sebou, bolo vidieť veľkú vzájomnú spolupatričnosť. Všetci si fandili navzájom, pomáhali si v ťažkých chvíľach a podporovali sa k lepším výkonom.

Olympijsky oheň, ktorý sme zapálili na začiatku hier, spojil všetky deti v jeden národ, ich srdcia naplnil vznešenosťou a odvahou. Stal sa symbolom svetla, ktoré žiari v ľudských dušiach. Vďaka nemu sme mohli v Kysaku, napriek nepriaznivému počasiu, zažiť dobro, krásu, statočnosť, priateľstvo a mier. Veríme, že po zážitku z olympijských hier si deti odniesli tieto cnosti so sebou do svojich domovov. Nech žije dobré posolstvo Olympijských hier!

Ohlasy:

Milí rodičia, milí kolegovia – celý tím tohtoročnej starogréckej olympiády piatakov. Dovoľte mi vysloviť vám obdiv a poďakovanie za vaše nasadenie, obetavosť a zanietenie vložené do nádherných starogréckych olympijských hier našich piatakov. Nemohla som byť tento rok súčasťou tohto skvelého tímu, v myšlienkach som však všetkým držala palce. Počúvam pochvalné, spokojné, radostné a obdivné reakcie od detí aj dospelých. Aj napriek vrtochom počasia ste dokázali vytvoriť neuveriteľnú atmosféru a zvládnuť náročné úlohy, ktoré sú s organizáciou aj s priebehom hier spojené. Veľmi si to vážim!

Nech pekné zážitky a spomienky na toto podujatie dlho vysielajú sily do vás jednotlivo aj do celého spoločenstva waldorfských škôl.

(Miroslava Lešinská, učiteľka WŠ Košice)

Chcela by som sa úprimne poďakovať rodičom piatakov za ochotu, ústretovosť a angažovanosť pri príprave organizácii aj počas priebehu Olympíjskych hier. Opäť dokázali, že je na nich možné sa vždy a vo všetkom stopercentne spoľahnúť.

Prakticky každý priložil ruku k dielu – či už pri stavbe a skladaní stanov, odvoze náradia, materiálneho zabezpečenia a úžasného občerstvenia, ktoré si naozaj všetky decká veľmi pochvaľovali:) Samozrejme nezabúdam na rodičov, ktorí na seba vzali náročnú úlohu archontov a sprevádzali deti v jednotlivých mestách. Boli pre ne veľkou morálnou podporou a dokázali ich motivovať k vynikajúcim výkonom.

To sa samozrejme darilo aj divákom, ktorí úžasne povzbudzovali. Napriek nepriazni počasia svojim pozitívnym naladením dokázali vytvoriť úžasnú atmosféru a v niektorých momentoch som bola veľmi dojatá. Všetci si zaslúžia veľkú zlatú olympijskú medailu! Verím, že pre deti to bol nezabudnuteľný zážitok.

(Stanislava Lichvárová, triedna učiteľka piatakov z WŠ Košice a mamka piatačky Soni)

Aj my sa chceme veľmi pekne  poďakovať. Bol to veľký  zážitok aj pre nás rodičov. Bolo obdivuhodné, ako ste to spolu s deťmi všetko zvládli s nadšením aj dobrou náladou aj napriek zlému počasiu. Deti predviedli krásne výkony, sú naozaj veľmi šikovné a zdatné. Malo to úctivu a slávnostnú atmosféru a bolo cítiť športového ducha. Sme radi, že sme mohli prispieť svojou troškou. 

( Fábovci, rodičia piataka WŠ Košice)

Bolo cítiť veľkú a úprimnú podporu všetkých zúčastnených rodičov. Veľká vďaka patrí učiteľom, ktorí svojim duchom spolu s gréckymi bohmi držali celé pole olympijských hier. Všetky deti tak mohli  v tomto bezpečnom a podpornom prostredí prejaviť svoje skryté schopnosti, postaviť sa všetkým výzvam – vrátane počasia –  a prekonať samých seba. Bolo vidieť ako si deti navzájom fandia, vzájomne si úprimne držia palce, aby každý jeden “zvíťazil”. Som naozaj vďačná, že takéto niečo krásne a výživné pre Telo, Dušu a Ducha – majú príležitosť tieto deti zažívať. A nielen deti, ale aj my – dospelí. Veľká vďaka, že sa to deje a že je s kým to zažívať. Veľmi si to cením a vážim.

(Dary Hegyi, babka piatačky WŠ Košice)

Ja som tiež nesmierne vďačná, že som mohla byť súčasťou. Veľmi som si to užila a mám spomienku do konca života, naozaj. Bolo to vyčerpávajúce, ale čarovné a neviem si predstaviť lepšie strávený čas. Má to pre mňa neskutočnú hodnotu. Ďakujem.

(Archont – Lucia, mamka piatakov WŠ Košice)

Ďakujeme za všetko. Myslím, že deti si odniesli oveľa viac ako „medailu“. Kiež by to s nimi ostalo až do dospelosti 🙂

(Veronika Cibová, učitelka WaldorfskáDomškola, Bratislava)

Zdravím Vás!

Už niekoľko rokov športové olympiády nesledujem, lebo sa to na míle vzdialilo od pôvodného zámeru. Ako rodič však teraz absolútne neľutujem, že som merala štvorhodinovú cestu a mohla vidieť deti na podujatí v pôvodnom duchu. Veľmi zaujímavo až poučne to bolo spravené. Bolo to veľmi príjemné divadlo, kde divák si mohol zopakovať časť histórie – nechýbali symboly, zahajovací a záverečný ceremoniál. Škoda len toho mokrého počasia, kde sa nadmieru šmýkalo. Hlavne pri preskoku to skončilo pre niektorých nepríjemne. V neposlednom rade vyzdvihnem aj benefit, že sa deti mohli spoznať medzi školami a nadviazať priateľstvo (prípadne stretnúť sa s bývalými známymi).  Taktiež to prostredie bolo úžasné. Ďakujem a prajem veľa síl pri organizovaní takýchto podujatí.

(Adela, mama Števka z WaldorfskejDomškoly, Bratislava)

Dobre ránko,

Ami sa tešila z nových známostí a dlho štebotala o zážitkoch. Škoda bolo toho jedla, ale aspoň si zažila, ako to bolo voľakedy, keď sme my boli mladí:)

(Mgr. Greyhofer Cemanova, mama Ami z WaldorfskejDomškoly, Bratislava)

Olympiáda bola super, veľmi sa mi páčilo, že sme fandili všetkým, nie len našej polis.

(Matúš V., piatak z WaldorfskejDomškoly, Bratislava)

Srdečne pozývame všetkých rodičov a priateľov waldorfskej školy v Košiciach na Starogrécke olympijské hry, ktoré sa konajú v ŠVP Kysak pre žiakov 5. tried. 64 detí zo štyroch slovenských škôl prežije  v sobotu 24. mája 2025 športovo-kultúrne zápolenie v starogréckej atmosfére.

Program:

8:30 slávnostné zahájenie Starogréckych olympijských hier v ŠVP Kysak

9:00 marathon

9:30 –  12:00 jednotlivé polis prechádzajú olympijskými disciplínami (disk, oštep, zápasenie, štafety, skok do diaľky, rétorika) 

12:00 – 13.00 obed a guláš pre rodičov

13.30 divadlo ODYSEOV NÁVRAT

14.00 slávnostné ukončenie olympijských hier

Akciu organizuje SZŠW v Košiciach s veľkou podporou piatackych rodičov.

Ja pozerám do sveta,
vo svete svieti slnko,
vo svete žiaria hviezdy
i spočívajú skaly,
rastliny žijúc rastú,
zvieratá cítiac žijú.
V ňom človek, vlastník duše,
duchu príbytok dáva ….

To je začiatok verša, ktorý každé ráno recitujú žiaci na druhom stupni waldorfskej školy. Pozerať do sveta, všímať si okolitý svet a jeho zákonitosti, vnímať ho všetkými svojimi zmyslami, k tomu sa snažíme priviesť deti vo vyučovacom procese. Veď aj stará múdrosť hovorí: “Spoznaj svet, spoznáš sám seba ….” S pozorovaním vonkajšieho sveta sme s piatakmi začali už od prvého ročníka. Všímali sme si kolobeh roka v prírode, ako sa svet mení a ako prežívajú tieto zmeny rastliny a zvieratá. Vo štvrtom ročníku už prišla prvá prírodoveda, kde sme sa zaoberali tým, čo je človeku najbližšie – zvieratami. Pozorovali sme ich z hľadiska stavby tela a všímali sme si, ako sú vyvinuté ich končatiny a hlava. Všetko sme porovnávali s človekom. Deti pracovali na veľkom projekte pozorovania svojho domáceho zvieratka. V piatej triede sme sa zamerali na zvieratá z pohľadu vnútorných sústav – tráviacej, nervovo-zmyslovej a rytmickej, pričom za archetypálnych predstaviteľov sme si vybrali KRAVU, ORLA a LEVA. Prírodoveda v týchto ročníkoch nie je zamerané na objasnenie prírodných zákonov, nechce zaradiť živé organizmy do klasifikačných schém. Oveľa dôležitejšie je živé rozprávanie učiteľa, pričom sa opiera o predstavivosť detí – maľuje v ich duši obraz zvieraťa s prepojením na jeho prostredie.

KRAVA je obrovské ťažké zviera, ktoré je spriaznené so zemou. Veď zem jej dáva všetko, čo k svojmu životu potrebuje – šťavnatú trávu a vodu. Nie je toho veľa, ale krava je bytosť skromná, spokojná, vďačná a odddaná. Ako predstaviteľka prežúvavcov má do dokonalosti vyvinutú tráviacu sústavu. So svojimi štyrmi žalúdkami dokáže dôkladne spracovať bylinnú potravu a premeniť ju na vzácny dar – mlieko. Celý deň sa niekoľko hodín pasie na lúke, svojim dlhým jazykom trhá trávu a potom si na dlhý čas ľahne a len prežúva. Vyžaruje z nej pokoj a mier. Jej zasnené oči, akoby ani nevnímali okolitý svet. Nevidí, nepočuje, iba prežúva. Ústna dutina je ako ďalší žalúdok, slinné žľazy, ktoré zaberajú obrovskú časť dutiny lebky produkujú ohromné množstvo slín. Keď všetko zo žalúdkov poriadne poprežúva, ťarbavo zdvihne svoje veľké telo na kráke nohy a opäť sa pustí do spásania trávy. A takto sa to opakuje niekoľkokrát za deň.

Pravým opakom kravy je OROL. Jeho živlom je vzduch. Ľahučké telo, duté kosti, vzduchové mechúry a obrovské krídla mu umožňujú vznášať sa v povetrí a plachtiť vo vzdušných víroch. Na zemi je ťarbavý, nevie poriadne chodiť, aj svoje pazúry využíva skôr ako ruky, než ako nohy. Trávenie orla je nedokonalé, potravu hlce v celku a čo nedokáže stráviť, to opäť vyvrhne. To, čo má orol vyvinuté do dokonalosti je nervovozmyslová sústava. Celé dni vo výške nebies striehne na korisť, je sústredený a nič mu neunikne. Na rozdiel od zasnívanej kravy, je orol celý čas extrémne bdelý a pozorný. Len čo zazrie malého hraboša alebo myš, v momente sa spustí nadol ako kameň a uchytí ho do svojich ostrých pazúrov, aby si ho odniesol do hniezda vysoko v skalách. Rozprávali sme si aj o tom, ako orol vychováva svoje mláďatá. Učí ich samostatnosti a nezávislosti, aby boli čo najrýchlejšie schopné sa sami postarať o svoje živobytie.

Posledným archetypálnym zvieraťom je LEV – zástupca šeliem, u ktorých prevláda vyvinutá rytmická sústava. Pravidelné striedanie nádychu a výdychu pľúc a údery srdca ovplyvňujú život leva v tropickej savane pod horúcim africkým slnkom. Levy sú občas podobné kravám – keď si na horúcej savane pokojne ležia v tieni stromov a lenivo oddychujú s pohľadom upretým do diaľky. Vyžaruje z nich pokoj. No keď na ne príde hlad, menia sa na hrozné šelmy. Keď lev zareve, pripomína to erupciu sopky a jeho hlas sa nesie do diaľky 16 km. Lev je rýchly bežec, no nemá veľkú výdrž. Preto sa ku koristi pomaly a nenápadne približuje, aby sa dostal čo najbližšie k nej a pritom ju nevyplašil. Často to trvá dosť dlho, no lev čaká na vhodnú príležitosť, aby mohol zaútočiť. Levy žijú vo svorkách a lovia hlavne levice, ktoré sú menšie, hybkejšie a rýchlejšie. Vo svorke vládne prísna hierarchia. Právo prvého sústa má najsilnejší samec, potom levice a na záver mláďatá. Po dobrej hostine sa levy s plným bruchom opäť utiahnu do tieňa stromov a v pokoji oddychujú. Toto striedanie nálad – apatie a bdelosti je typické takmer pre všetky mačkovité šelmy, u ktorých je do dokonalosti vyvinutá rytmická sústava.

Hlavnou metódou vyučovania prírodovedy je maľovanie obrazov – živých obrazov.