V sobotu 12. októbra 2024 sa v Košiciach uskutočnilo vystúpenie medzinárodnej skupiny
eurytmistov, ktoré nieslo názov Prepojenia.
Členovia tejto skupiny oslovili našu školu, či by sme so žiakmi neukázali niečo z vyučovania
eurytmie.
Boli sme veľmi vďační za takúto príležitosť a bolo nám veľkou cťou, že sme mohli na pódiu pred publikom trochu spropagovať a podporiť toto relatívne mladé, nepoznané a často nepochopené pohybové umenie.
Pojem EURYTMIA možno chápať ako súmernosť, súlad, súhra častí a celku, pravidelnosť,
vnútorná symetria, estetické usporiadanie prízvuku a dĺžky v reči, pravidelný pulz…
Zároveň sa tento pojem používa ako názov nového pohybového umenia, ktoré vznikalo na
podnet Rudolfa Steinera – zakladateľa waldorfských škôl.
Vyjadrovacím prostriedkom tohto umenia je celá ľudská postava. Eurytmia vychádza z
myšlienky, že hudba i reč sú úplne jednoznačnou objektívnou realitou. Ktorákoľvek hláska, či tón vyvoláva určitý, pre každú hlásku či tón kvalitatívne rovnaký pohyb:
„Pohybom končatín človeka je vyjadrované to, čo sa pri hovorenom slove a speve deje v
hlasivkách a ich susedných orgánoch. Vo formách v priestore je skupinou alebo jednotlivcom znázornené to, čo prostredníctvom ľudskej mysle a duše žije v hudbe či v reči.“
Môžeme povedať, že eurytmia je zviditeľnená reč a hudba – dušou preniknutý pohyb, ktorý znázorňuje hlboké prežívanie hlásky a tónu.
Naši piataci v septembri prešli epochou Geografie, na ktorej sa zaoberali kolobehom vody a vodstvom Slovenska. Zoznámili sme sa s riekami od ich prameňa, cez prítoky, meandre až po ústia a úmoria. V súvislosti s tým sme sa na hodinách eurytmie pokúsili tento vodný živel aj umelecky pohybovo stvárniť. Pomohol nám pri tom veľký nemecký básnik, prírodovedec a aj cestovateľ Johann Wolfgang von Goethe a jeho báseň:
„SPEV DUCHOV NAD VODAMI“:
ĽUDSKÁ DUŠA JE
PODOBNÁ VODE.
Z OBLOHY PADÁ,
K OBLOHE STÚPA
A ZNOVU DOLU
K ZEMI SA SPÚŠŤA.
PRINÁŠA Z VÝŠKY
STRMÉHO BRALA
PRIEZRAČNÉ PRÚDY.
ĽÚBEZNE POTOM
Z OBLAKOV PRŠÍ
NA HLADKÉ STENY
A PO NICH ZĽAHKA
TAJOMNE ZURČÍ,
POTICHU STEKÁ
DO HĹBKY DOLU.
PO ÚTESOCH
V ÚSTRETY PÁDU
NEVRLO ŠUMÍ,
V PRIEPASTI MIZNE.
VIETOR SA K VLNÁM
ĽÚBEZNE SPRÁVA,
DOKLADNE MIEŠA
ŠUMIACE VODY.
ÁCH, ĽUDSKÁ DUŠA,
SI PODOBNÁ VODE.
A ĽUDSKÝ OSUD SA
PODOBÁ VETRU.
Stanislava Lichvárová
triedna učiteľka piatej triedy
