Waldorfská škola Košice

„Dôstojne ako služobníci kráľov, kráčajú masky zaplnenou sálou – škriatkovia milí,
princezné aj víly, kráľovi karnevalu slúžiť chcú….“
Za zvukov tejto piestne sa u nás na waldorfskej škole v piatok pred popolcovou
stredou konala promenáda karnevalových masiek na veľkej chodbe. Deti príprave
svojich masiek venovali veľké úsilie – vlastnoručne si šili a vyrábali čelenky,
pláštiky, čiapky, štíty a kopije podľa tém jednotlivých ročníkov. Prváci nám
predstavili bytosti z rozprávok, škriatkov, kráľov, princezné a víly. Tretiaci sa na
vyučovaní zaoberajú starými remeslami, a tak sme mohli vidieť celú plejádu pekárok
a pernikárok, kováčov, poľovníkov, mlynárov, murárov a podobne. Piataci nám
vrámci epochy dejepisu predstavili celý Pantheón starogréckych olympískych bohov.
Siedmaci sa zas premenili na renesančných tanečníkov a moreplavcov na čele s
Marcom Polom. No a deviataci si už mohli vybrať masku podľa vlastnej vôle.
Školský fašiangový karneval sa každoročne koná v súlade s dávnou tradíciou.
Popolcová streda ohlasuje v kresťanskom svete nástup štyridsaťdňového pôstu, ktorý
má veriacich pripraviť na veľký sviatok zmŕtvychvstania Krista. Pôstom však
nebolo myslené len strádanie v oblasti jedla a pitia, a teda zákaz požívania mäsitých
jedál a alkoholických nápojov. Ale aj pôst v oblasti svetskej zábavy. V tomto období
boli dakedy zakázané všetky tancovačky, svadby, krstiny, takže človek si nemohol
takpovediac „vyhodiť z kopýtka“. O to viac sa potom bujará zábava s tancom,
jedlom a pitím konala pred popolcovou stredou – na fašiangy (z nemeckého fasching
= „posledné napitie“).
Súčasťou fašiangov boli sprievody maškár, ktoré mala v obľube najmä omladina.
Účastníkom takého sprievodu bolo dovolené aj také správanie, ktoré spoločenstvo v
bežnom, pravidlami zošnurovanom živote netolerovalo. Práve takéto momenty plnili
dôležité poslanie ako forma duševnej hygieny. Aspoň na pár chvíľ uvoľniť putá
obyčajnosti, zdvihnúť stavidlá spontánneho správania, v každodennom živote
potláčaného, je trvalou potrebou človeka, ktorá je zakotvená v mimoriadne hlbokých
vrstvách nášho duchovného bytia.
Aj u nás v škole sa po predstavení masiek a malom kultúrnom programe mohla
rozpútať tanečná zábava. Pre deviatakov to bol posledný karneval. Rozlúčili sa s
mladšími spolužiakmi dôstojne a naučili ich pár tancov z kruzu, ktorý absolvovali
ešte vo ôsmej triede. Všetci si naozaj dobre zakrepčili:)
V tomto roku sa po tretíkrát v histórii školy konal aj dospelácky karneval, ktorý si
medzi rodčimi nachádza čoraz viac fanúšikov a teší sa stále väčšej obľube. Účasť
bola hojná, masky dôvtipné a zábava vynikajúca. Veď posúďte sami:)

Vážení rodičia predškolákov,

kolégium Súkromnej základnej školy waldorfskej v Košiciach si Vám dovoľuje oznámiť, že sa rozhodlo v školskom roku 2025/2026 otvoriť nový prvý ročník.

Triednou učiteľkou prvákov bude pani učiteľka Stanislava Lichvárová. 

V prípade, že máte záujem o štúdium Vášho dieťaťa na našej škole a chcete sa bližšie zoznámiť s budúcou triednou učiteľkou ako aj s princípmi waldorfskej pedagogiky, srdečne Vás pozývame na predzápisové stretnutia, ktoré sa budú konať v nasledovných termínoch:

JANUÁR – 22. 1. 2025 (streda) od 16.30 do 17.30 h.

ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ – Koncept sedemročí v biografii človeka.

FEBRUÁR – 26. 2. 2025 (streda) od 16.30 do 17.30 h.

ŠPECIFIKÁ WALDORFSKEJ ŠKOLY – Čo viedlo k vzniku prvej waldorfskej školy.

MAREC – 19. 3. 2025 (streda) od 16.30 do 17.30 h. 

MÉDIÁ VO WALDORFSKEJ ŠKOLE – Vývojové poruchy detí spôsobené výchovou. 

Miesto konania bude v Súkromnej základnej škole waldorfskej (v budove Obchodnej akadémie) na Polárnej ulici, v mestskej časti Nad Jazerom. 

Akékoľvek otázky, prosím, adresujte na ke@iwaldorf.sk, radi Vám poskytneme viac informácií. 

Vianočná besiedka je každoročnou veľkolepou slávnosťou našej školy. Jej veľkoleposť nespočíva v okázalosti ale v pestrom a hodnotnom programe všetkých tried, ktorý je výsledkom každodennej práce žiakov pod vedením ich učiteľov. 

Otvoril ju piatacky triedny orchester – vianočné melódie zahrali žiaci na husliach, violončelách a flautách s klavírnym sprievodom svojej triednej učiteľky, ktorá ich zároveň hudobne vedie. Inštrumentálne melódie doplnili o spev a v závere ich malého koncertu sa k ich hlasom pridali aj tretiaci. 

Prváci eurytmicko-hudobným stvárnením betlehemských udalostí priniesli radostnú novinu o narodení Dieťatka. Tretiaci zašli ešte hlbšie do minulosti a eurytmickým pohybom a gestom „namaľovali“ mohutný obraz stvorenie sveta. Svoje vystúpenie v závere obohatili spevom a hrou na flauty, gitary a rytmické nástroje. Siedmaci sa na pódiu objavili vo vlastnoručne ušitom renesančnom odeve, aby tancom a hudbou zaviedli oko i ucho diváka do tohto očarujúceho historického obdobia. Deviataci na hodinách angličtiny venovali pozornosť poviedke Charlesa Dickensa Vianočná koleda a jej divadelné spracovanie predviedli v anglickom jazyku. Záver patril divadlu rodičov, ktorí nacvičili tradičnú Rajskú hru v netradičnom spracovaní – spisovný jazyk spestrili šarišským nárečím.

Ďakujeme rodičom, starým rodičom a všetkým prítomným divákom za úprimný potlesk a podporu. Veríme, že si z besiedky odniesli kúsok radosti a duševného svetla a tepla.

„Dni sú kratšie, noci dlhšie, krutý vietor duje chlad,
ale ja mám lampáš, svieti jasne, nájdem cestu z temna von.“

To je text piesne, ktorý sa každé novembrové ráno rozlieha potemnelými chodbami waldorfskej školy. So skracovaním dní, ubúdaním denného svetla a pribúdaním temnoty vo svete sa môže stať, že aj do ľudských duší sa vkradne smútok, melanchólia a temnota….

Aby sme mohli s týmito tendenciami, ktorými na nás „útočí“ vonkajší svet, ľahšie bojovať, prichádzajú nám od septembra do Vianoc na pomoc tri sviatky:

29. septembra sv. MICHAEL – rytier, ktorý sa odvážne postavil voči zlu a porazil draka,

11. novembra sv. MARTIN – rímsky vojak, ktorý mal súcit s mrznúcim žobrákom a podelil sa s ním o svoj teplý plášť,

6. decembra sv. MIKULÁŠ – biskup, ktorý potajomky, nepoznaný konal dobročinnosť a pomáhal tým, ktorí to najviac potrebovali.

Sviatok sv. Martina si vo waldorfskej škole každoročne pripomíname lampášikovým sprievodom. Deti počúvajú príbehy, vyrábajú si lampášiky a spievajú martinské piesne. V podvečer sviatku sa potom stretnú a spolu s rodičmi a učiteľmi sa vydajú do temnoty novembrových uličiek, pričom im lampášiky svietia na cestu. A ak majú šťastie, nájdu niekde v tráve zabudnutú zlatú podkovičku z kopyta koňa sv. Martina. O tú sa však musia podeliť s blížnymi, tak ako to urobil Martin so svojim plášťom.

Keďže piataci už veľmi neveria, že to sv. Martin stráca po dvore zlaté podkovy, rozprávali sme sa v triede o posolstve, ktoré tento sviatok v sebe nesie. Rozhodli sme sa, že chceme byť na slávnosti účastní ako pomocníci. Od rána sme varili punč pre rodičov, piekli sme orechové rožky v podobe martinských podkovičiek a s našim triednym orchestrom sme trénovali martinské pesničky.

Na začiatku slávnosti padla u piatakov poznámka, že sa nám z toho punču nič neujde. Samozrejme keď sa punč rozdáva, tak z neho ubúda, až sa celkom minie. Ukázali sme si však, že existuje jedna vec, z ktorej keď rozdávame, neubúda, ba ešte jej vo svete pribúda. Od jednej veľkej sviečky si všetky deti v triede zapálili svoje malé sviečočky a mohli vidieť, že svetla zo sviečky neubúda, ale pribúda:)

A tak môžeme do sveta rozdávať aj svoje vnútorné svetlo a lásku voči blížnym. S týmto zážitkom potom piataci na dvore pre všetkých zúčastnených zahrali a zaspievali pesničky, až kým im zima a chlad neposkracovali struny na violončelách a husliach.

A nakoniec sa každému ušiel aj kúsok zlatej podkovičky od sv. Martina.

Stanislava Lichvárová
triedna učiteľka 5. triedy