Waldorfská škola Košice

V sobotu 12. októbra 2024 sa v Košiciach uskutočnilo vystúpenie medzinárodnej skupiny
eurytmistov, ktoré nieslo názov Prepojenia.
Členovia tejto skupiny oslovili našu školu, či by sme so žiakmi neukázali niečo z vyučovania
eurytmie.
Boli sme veľmi vďační za takúto príležitosť a bolo nám veľkou cťou, že sme mohli na pódiu pred publikom trochu spropagovať a podporiť toto relatívne mladé, nepoznané a často nepochopené pohybové umenie.
Pojem EURYTMIA možno chápať ako súmernosť, súlad, súhra častí a celku, pravidelnosť,
vnútorná symetria, estetické usporiadanie prízvuku a dĺžky v reči, pravidelný pulz…
Zároveň sa tento pojem používa ako názov nového pohybového umenia, ktoré vznikalo na
podnet Rudolfa Steinera – zakladateľa waldorfských škôl.
Vyjadrovacím prostriedkom tohto umenia je celá ľudská postava. Eurytmia vychádza z
myšlienky, že hudba i reč sú úplne jednoznačnou objektívnou realitou. Ktorákoľvek hláska, či tón vyvoláva určitý, pre každú hlásku či tón kvalitatívne rovnaký pohyb:
„Pohybom končatín človeka je vyjadrované to, čo sa pri hovorenom slove a speve deje v
hlasivkách a ich susedných orgánoch. Vo formách v priestore je skupinou alebo jednotlivcom znázornené to, čo prostredníctvom ľudskej mysle a duše žije v hudbe či v reči.“
Môžeme povedať, že eurytmia je zviditeľnená reč a hudba – dušou preniknutý pohyb, ktorý znázorňuje hlboké prežívanie hlásky a tónu.
Naši piataci v septembri prešli epochou Geografie, na ktorej sa zaoberali kolobehom vody a vodstvom Slovenska. Zoznámili sme sa s riekami od ich prameňa, cez prítoky, meandre až po ústia a úmoria. V súvislosti s tým sme sa na hodinách eurytmie pokúsili tento vodný živel aj umelecky pohybovo stvárniť. Pomohol nám pri tom veľký nemecký básnik, prírodovedec a aj cestovateľ Johann Wolfgang von Goethe a jeho báseň:

„SPEV DUCHOV NAD VODAMI“:

ĽUDSKÁ DUŠA JE
PODOBNÁ VODE.

Z OBLOHY PADÁ,
K OBLOHE STÚPA
A ZNOVU DOLU
K ZEMI SA SPÚŠŤA.

PRINÁŠA Z VÝŠKY
STRMÉHO BRALA
PRIEZRAČNÉ PRÚDY.

ĽÚBEZNE POTOM
Z OBLAKOV PRŠÍ
NA HLADKÉ STENY
A PO NICH ZĽAHKA
TAJOMNE ZURČÍ,
POTICHU STEKÁ
DO HĹBKY DOLU.

PO ÚTESOCH
V ÚSTRETY PÁDU
NEVRLO ŠUMÍ,
V PRIEPASTI MIZNE.

VIETOR SA K VLNÁM
ĽÚBEZNE SPRÁVA,
DOKLADNE MIEŠA
ŠUMIACE VODY.

ÁCH, ĽUDSKÁ DUŠA,
SI PODOBNÁ VODE.
A ĽUDSKÝ OSUD SA
PODOBÁ VETRU.

Stanislava Lichvárová
triedna učiteľka piatej triedy

Počas letných prázdnin v júli 2024 bola naša škola hostiteľom medzinárodnej konferencie učiteľov waldorfských škôl IAO. Počas tohto stretnutia mali učitelia zo strednej a východnej Európy možnosť pod vedením skúsených lektorov z Nemecka, Maďarska ale aj Česka a Poľska pracovať v skupinách zameraných na rôzne témy:

• Pozorovanie dieťaťa ako pedagogický nástroj,
• Vedenie školy a samospráva,
• Pedagogika mladistvých v pubertálnom veku,
• Mediálna výchova,
• Výuka cudzích jazykov a podobne.

Okrem toho mohli učitelia svoje sily načerpať pri umeleckých činnostiach ako je modelovanie, eurytmia, bothmerova gymnastika, tvorivá reč a spoločný spev. A práve lektor spevu pán René Walter, učiteľ na waldorfskej škole v nemeckom Greifswalde sa pozastavil nad tým, že naša škola má k dispozícii iba jeden klavír. Keďže spevácka skupina ho svojimi výkonmi veľmi nadchla, rozhodol sa, že vo svojej škole zorganizuje zbierku a ďalší klavír nám zakúpia.

No a ako si zaumienil, tak aj spravil. Netrvalo dlho a do našej školy prišiel „balík veľký ako svet.“ Kto ho poslal? René Walter:) A čo v ňom bolo? Krásne novučičké piáno YAMAHA mahagónovej farby. Bolo treba pár silných svalnatých chlapov, aby sa klavír mohol udomácniť v piatackej triede. Renému Walterovi a celej jeho škole touto cestou veľmi pekne ďakujeme za taký vzácny dar.

S piatakmi ho využívame na hodinách hudobnej výchovy a ide nám to celkom dobre aj vďaka ďalším novým nástrojom, ktoré sme zakúpili pre potreby nášho orchestra. Veď posúďte sami:

Video piatacky orchester:

Stanislava Lichvárová

triedna učiteľka piatackej triedy 

Na waldorfskej škole deti veľa pracujú rukami, prakticky sa zoznamujú s tradičnými remeslami, vlastnou skúsenosťou spoznávajú koľko ľudskej práce, námahy a času je za vecami dennej potreby. Tentokrát sa prváci a tretiaci vybrali na hospodársky dvor do Košických Olšian, aby videli ako sa tradičným spôsobom strihá ovečka. Tí odvážnejší chytili do ruky nožnice na ovčie rúno a sami skúsili stisnúť. Celým procesom nás sprevádzal domáci pán Martin. Okrem oviec nám spoločnosť robil kôň, sliepky a psík. Domáci si pre nás pripravili aj malú ukážku výcviku psa. Deti obdarovali zvieratká sušeným chlebom a mrkvou. A prispeli aj troškou práce – priniesli si hrable a pohrabali dvor. Do školy sme si priniesli vrece ostrihanej ovčej vlny. Ďalej nás čaká proces čistenie a prania vlny, potom jej česanie. Takto pripravenú vlnu budeme používať na výrobu vianočných ozdôb a na plnenie textilných výrobkov.

Triedna učiteľka prvákov Miroslava Lešinská

Cieľom waldorfskej pedagogiky je pomôcť detskej individualite, ktorá prichádza na tento svet, dobre sa udomácniť v priestore a v čase. K tomu sú veľmi nápomocné predmety ako zemepis, dejepis, či prírodopis. Pritom sa nesnažíme odučiť čo najviac obsahov a podať deťom čo najviac informáciíí. Ide nám skôr o to, aby deti získali k tomu, čo sa učia, vzťah. Aby to hlbšie, citovo oslovilo ich dušu. „Nenalievame vedrá, ale zapaľujeme ohne.“

Štvrtácka vlastiveda je prvým zoznámením sa detí so zemepisom a zároveň dejepisom, ktoré sa týkajú ich najbližšieho okolia – miesta kde žijú a kde chodia do školy.

Snažíme sa pritom otvoriť deťom oči pre vedomý vzťah k priestorovému svetu, prebudiť záujem o okolie, vyvíjať správny priestorový cit. Učíme ich určovať svetové strany, orientovať sa v priestore, kresliť prvé plány a mapy. A zároveň vyvíjame prvé povedomie o minulosti, súčasnosti a budúcnosti, vyvíjame cit pre históriu. Čo tu na našom území bolo v pradávnych dobách, čo potom a čo tu je dnes. Ako naše mesto vzniklo, jeho prvopočiatky, bájne dejiny, povesti, prírodné zaujímavosti.

V piatej triede sme na zemepise rozšírili okruh svojho životného priestoru na celú našu vlasť. Dialo sa tak skrze rieky, ktoré tak ako žily a cievy v ľudskom tele, pretkávajú krajinu a prinášajú jej blahodárnu vlahu.

V minulom školskom roku sa štvrtáci zaoberali severskou mytológiou. Príbehy o severských bohoch, ktorým v Asgarde vládol múdry Odin a o ich neustálych sporoch, hádkach a bojoch s obrami zo skalnatých hôr počúvali deti vždy so zatajeným dychom a veľkým očakávaním. 

Celý príbeh nemal veľmi šťastný koniec – všetci bohovia nakoniec vo veľkom boji s obrami zahynuli a božský svet Asgard zanikol. Ale kým k tomu došlo, odohralo sa medzi bohmi a obrami veľa veselých a vtipných príhod, pôvodcom ktorých bol často úlisný a neúprimný Loki. 

Jednu z takých epizód sme sa pokúsili so štvrtákmi priblížiť našim rodičom v malom divadielku:

Jedného dňa sa mocný boh hromu Thór prebudil a nevedel nájsť svoje zázračné kladivo Mjolni, ktoré nikdy neminulo svoj cieľ. Ukradol mu ho obor Trym a na výmenu žiadal sobáš s bohyňou krásy Freyou. Tá s tým pravdaže nesúhlasila a odmietala sa vydať za obra. A tak museli bohovia vymyslieť nejakú lesť. Ako to celé nakoniec dopadlo si môžete pozrieť na zázname nášho divadelného predstavenia.

Tak želáme príjemnú zábavu .